Checkpoint sa nachádza v 1. súkromnom gymnáziu na Bajkalskej ulici. Táto šifra použiva 23-písmennú abecedu (bez Q, W a Z). Jej riešením je heslo. Odovzdaním hesla na checkpointe ním prejdete. Medzi pokusmi o odovzdanie hesla musí prejsť aspoň 5 minút.}
Na dátum 6. 6. 2026 len tak nezabudnem. Vtedy sme sa riadne zasekli na desiatej šifre. Ale mohli sme si za to sami, nenašetrili sme dosť mincí, aby sme ju rovno preskočili. Bože, to bola hrôza. Ako za trest. Strašne dlho sme vôbec nechápali, čo máme robiť, a mali sme pocit, že len blúdime v kruhoch. Chvíľu pri nás sedel aj organizátor a keď videl, aké blbosti s tým skúšame robiť, mal z toho fakt komédiu. Mali sme si viac šetriť tie nápovedné mince. O rok si už na to dáme viac pozor.
Šifru by som vám aj prerozprával, ale už si ju poriadne nepamätám, len také útržky. Ale tak možno vám aj tie budú stačiť.
Nakoniec sme sa tým celým nejak prehrýzli a radostne sme bežali na checkpoint odovzdať heslo. To sme samozrejme ešte netušili, aký očistec nás čaká ďalej... ale to už je iný príbeh.
Bolo to božské. Bola to komédia. Bolo to peklo.
Boris určuje druhé písmeno tajničky a indexujeme tak, aby to bol ten Y, ktorý spomína iná veta zadania. Ako sme už spomínali na štarte, ako zdroj odporúčame sk wikipédiu.
Text šifry (bože, komédia, hrôza, v kruhoch, nasleduje očistec) ako aj dátum 6. 6. 2026 nás navádzajú na peklo, presnejšie, na to v Danteho Božskej komédii.
Peklo sa podľa Danteho delí podľa závažnosti hriechov, ktorých sa obyvatelia pekla dopustili, na kruhy a niektoré z nich ďalej na okružia, žľaby alebo pásma. Dokopy takto existuje 23 kategórií hriechov, čo zodpovedá počtu písmen v použitej abecede. Máme tiež 19 rôznych mien na prvých 19 písmen. Zistíme, kto sa dopustil akého hriechu. Keď priradíme písmeno podľa hriechu ku každému menu a zoradíme mená podľa abecedy, dostaneme tajničku VYSLOV KOD DESTINACIA.
Takže už potrebuje iba jedno a bude kompatibilný s B-DNA abecedou :)
Šifra o dětech Borise Kollára by byla ještě větší past na Čechy než Na královej holi a Slanina dohromady. To chceš! Ale mohl by teda zabrat a těch 26 ještě dotáhnout.
Keďže sme mali dosť mincí, túto šifru sme rovno preskočili, smiali sa na tom, ako na nás vôbec nesedí úvodná pasáž, a doriešili až po prejdení cieľom. A teda mne osobne sa to moc nepáčilo. Nie, že by to bolo ťažké či pracné, ako je na desiatkach na Brieždení niekedy zvykom. Avšak, príde mi to pritiahnuté za vlasy. Najmä tá 23-písmenná abeceda.
Áno, sú šifry, ktoré špecificky potrebujú 25 písmen (napríklad Polybius) či 27 písmen (napríklad Poľský kríž), a tak sa niekedy v šifre zjaví, že sa používa iná abeceda. Tu to ale jednak nebolo nič úplne priamočiaro známe. To, že existuje 9 kruhov, sa ešte dá považovať za pomerne známe, ale pochybujem, že to, že existuje jemnejšie delenie a to má presne 23 úrovní, vedelo viac ako percento účastníkov pred začiatkom šifrovačky. Celkovo mám z toho teda pocit, že nájdeme si niečo náhodné, čo nikto nepozná a ani nevie, koľko toho je. Ba čo viac, nie je toho ani 26, tak ešte poupravíme abecedu. A tam sa podľa mňa stráca šifry, ktorá odkrýva nečakané súvislosti (ako napríklad tri plášte). Tu totiž žiadne prirodzené súvislosti nie sú a autor ich tam umelo narval.
Príde mi to podobné, ako keby šifra bola o deťoch Borisa Kollára a na začiatku povedala, že nebudeme používať F, G, J, Q, U, W, X a Z. Proste dá sa taká šifra urobiť, bude rozumne riešiteľná, ale nebude pre riešiteľov veľmi zaujímavá a obohacujúca.
Ugh, tak tady nám nastřádané mince zachránily hru. Tohle bychom mlátili hodně dlouho.
Ten pocit pri čítaní prvého odseku šifry, keď sme na deviatke vyplytvali jednu z troch nápovedných mincí, aby sme obdržali nápad, ktorý sme už mali, len sme ho z nejakého dôvodu nezrealizovali...